Krehké svety

Maľby na skle zo zbierok Západoslovenského múzea

Kurátorka výstavy: Mgr. Aneta Vlčková, etnologička múzea
Vernisáž: 24. júna 2021 o 17.00 hod.
Trvanie výstavy: 24. jún 2021 – 30. jún 2022
Miesto: Západoslovenské múzeum v Trnave, Múzejné nám. 3, Trnava 917 01

Dňa 24. júna o 17.00 hodine Vás srdečne pozývame na otvorenie výstavy, na ktorej si budete môcť pozrieť pestrými farbami hýriace maľby na skle pochádzajúce výlučne z bohatej zbierky múzea. 

Nájdete tu vzácne diela starých majstrov i novodobých autorov v počte okolo 60 predmetov, ktoré vznikli od začiatku 19. storočia až do súčasnosti. Dozviete sa ako obrazy na skle vznikali, aké farby sa pri maľovaní používali, aké motívy boli najobľúbenejšie, na čo a komu slúžili a čo bolo príčinou zániku klasických obrazov na skle. 

Vystavené budú starobylé maľby na skle z rozličných kútov Slovenska. Obdivovať budete môcť i obrazy na skle, ktoré vznikli za hranicami nášho územia – na Morave, Čechách, Poľsku, Rakúsku i Nemecku. Tvorba výrazných osobností novodobej maľby na skle druhej polovice 20. storočia Vás vtiahne do dávno minulého sveta sviatočných a každodenných chvíľ na vidieku, do rozprávok a legiend o zbojníkoch. Prezentované budú vybrané diela Ľudovíta Kameníka, Františka Bláhu, Michala Škrovinu, Valérie Benáčkovej, Alžbety Korkošovej a Márie Štrompachovej. Tešíme sa na Vašu návštevu.  

Podrobnejšie informácie o maľbách na skle a súbore malieb uložených v zbierkach múzea:

Znalosť špecifickej techniky maľby na skle z rubovej strany skla sa z renesančného Talianska postupom času dostala cez Nemecko, Rakúsko, Čechy, Moravu a Sliezsko až na územie dnešného Slovenska. Obrazy na skle boli spočiatku určené predstaviteľom vyšších spoločenských vrstiev z radov šľachty a meštianstva. Rozvojom sklární a zvyšovaním produkcie tabuľového skla od konca 18. storočia nachádzali maľby na skle uplatnenie aj v ľudovom prostredí - na priečeliach a v interiéroch roľníckych i remeselníckych domov, vidieckych kostolíkov, kaplnkách a prícestných krížoch. Žiarivá farebnosť a lesk skla zodpovedali estetickému cíteniu prevažne vidieckeho obyvateľstva a cirkevné motívy zvyčajne zobrazované na maľbách na skle zároveň spĺňali jeho duchovné potreby. 

Hoci boli obrazy na skle známe u viacerých vierovyznaní, najrozšírenejšie boli v domácnostiach katolíckych veriacich, kde sa uplatňovali najmä motívy z Nového zákona. Postavy Panny Márie a Ježiša Krista v rozličných ikonografických podobách, spolu so svätými Jozefom, Annou, Floriánom, Jánom Nepomuckým, Jánom Krstiteľom, Vendelínom, Katarínou, Barborou či Izidorom zobrazovanými na maľbách na skle mali ochraňovať členov rodiny, dom i celé hospodárstvo. Kvôli svojej významnej náboženskej funkcii boli umiestňované na čestnom mieste v rohu izby nad stolom a lavicami, v tzv. kultovom kúte, ktorý zohrával dôležitú magickú a obradovú funkciu počas rodinných a výročných obyčajov. Uložené tu boli i rodinné cennosti, dokumenty a modlitebné knihy. Maľby na skle bývali zavesené však i v ďalších exponovaných častiach izby - medzi oknami a nad posteľami. Veriaci si ich spravidla prinášali ako pamiatku z púte. Získať sa dali aj na jarmokoch, od podomových predajcov, alebo si ich mohli objednať priamo u výrobcu. Zaujímavosťou je, že na západnom Slovensku ešte začiatkom 20. storočia mladomanželia dostávali maľbu na skle ako svadobný dar od rodičov či iných príbuzných. 

Okrem cirkevných motívov sa v ľudovej maľbe na skle v menšej miere objavovala i svetská tematika, a to v podobe Jánošíkovej zbojníckej družiny. Rozšírenie tohto typu obrazov na skle súviselo so živou zbojníckou tradíciou, pričom sa vyskytovali najmä v oblasti stredného Slovenska. 

Od 70. rokov 19. storočia začali maľbu na skle vytláčať sériovo vyrábané farbotlačové obrazy, ktoré boli cenovo dostupnejšie. Mnohé maľby na skle preto končili odložené v komorách či na povalách. Viaceré z nich sa stali súčasťou súkromných zbierok milovníkov ľudového umenia alebo zbierkových fondov múzeí a galérií. Maľba na skle zažila renesanciu najmä v priebehu poslednej tretiny 20. storočia, ale už v zmenenej funkcii, ako výlučne estetický doplnok novodobých obydlí.

Západoslovenské múzeum v Trnave je v rámci Slovenska jedným z nemnohých múzeí, ktoré spravujú bohatú zbierku malieb na skle, vyše 230 predmetov. Klasické maľby na skle starých majstrov z toho predstavujú takmer dve tretiny, súbor okolo 140 diel. Keďže väčšinu z nich vytvorili, až na výnimky, anonymní autori, je možné určiť pôvod ich vzniku jedine podľa formálnych výtvarných znakov, tvorivého rukopisu a lokalít výskytu. Ľudové maľby na skle z územia Slovenska tak možno rozdeliť do troch základných skupín – na západoslovenské, stredoslovenské a východoslovenské. Obrazy na skle z východného Slovenska sa však v Západoslovenskom múzeu v Trnave nenachádzajú. Okrem malieb na skle z územia Slovenska sú súčasťou múzejnej zbierky diela z Čiech, Moravy, Sliezska a Rakúska. Početné zastúpenie majú i novodobí autori, ktorých práce vznikali od 50. rokov 20. storočia do súčasnosti.

Mgr. Aneta Vlčková

 

Zdroj: ZS Múzeum Trnava

Kultúrno-spoločenský a gastronomický portál